Pamätám si, keď som ako malá, zo záujmom počúvala rozprávanie starého otca, ktorý rozprával o svojom remesle. Bol totiž kováč, teda ešte stále je:) Vždy rozprával, že jeho práca bola celý jeho život, že by si nevedel predstaviť, žeby robil niečo iné. Kone mu vždy prinášali radosť a spríjemňovali túto veľmi náročnú prácu, ktorú musel niekto vykonávať. Dnes má dedko 84 rokov, a stále chodí sem tam podkuť koníky, pretože v tom vidí zmysel svojho života.
Keď sa zamyslím, práca je zmyslom života aj môjho ocka. Celý život robil v jednej firme, kde sa postupne vypracoval, no aj keď z tejto firmy odišiel venoval sa tej istej profesii. Generácia našich rodičov bola zvyknutá pracovať v jednej firme 30 rokov, respektíve až do dôchodku. Ocko počas strednej školy, bol učňom, ktorý sa pripravoval pre konkrétnu školu, učil sa a po skončení školy vedel, kde sa zamestná, pretože v danej firme mal aj isté pracovné miesto. A firma si ho formovala podľa vlastných predstáv a potrieb. V danej firme odpracoval cez 25 rokov, na nakoniec sa rozhodol odísť, pretože to už pre neho nemalo budúcnosť.
Keď sa pozriem na môjho brata, ten zase šiel za svojím snom. Od mala vedel, že chce byť lekárom, pretože takmer celé detstvo strávil v nemocnici. Hoci rastom a vývojom sa jeho "špecializácie" menili, vždy ostal pri medicíne, ktorej sa dnes už ako vyštudovaný lekár venuje. Na začiatku ho to stálo veľa síl a námahy, aby sa vypracoval.
Ja som nikdy nemala jasnú predstavu, čo by som chcela robiť, aká práca by ma bavila. Dnes už mám nejaké tie roky odpracované, a viem aké mám možnosti na vzdelávanie a osobnostný rozvoj. Čo mi veľmi chýba, je možnosť, ktorú mali moji rodičia a to, že už počas školy sa formovali a snažili, pre tú konkrétnu firmu. To znamená, že mali predstavu, čo budú robiť, aká to bude práca, a všetko čo s tým súvisí. V tej dobe sa mladý človek nemusel báť, z čoho bude žiť, keď dokončí strednú školu.
Na internete som našla zaujímavý článok, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Vraj je dnes v móde, že sa firmy vracajú k osvedčeným skúsenostiam, že si svojich zamestnancov tak povediac vychovajú. Je to zaujímavé, ale myslím, že je to hlavne veľmi potrebné. Momentálne je to "obmedzené" hlavne na vysokoškolákov. No verím, že postupne príde doba, a firmy začnú uvažovať aj nad stredoškolákmi. Veď titul z vysokej školy ešte nič neznamená. Bohužiaľ. Hoci by možno mal.
Mnoho mladých ľudí neviem aký smer by bol pre nich zaujímavý, ale hlavne aký smer ich v budúcnosti uživí. A keby tu bola taká možnosť, že sa môžu "pozrieť" ako to funguje v reálnej spoločnosti, možno si aj niečo vyskúšať, vedeli by čo to všetko obnáša. A hlavne, ak by mali isté miesto, mnohí by neriešili otázku, či ich tá konkrétne práca bude na 100% baviť, hlavne že ich uživí. Veď každý sa chce osamostatniť od rodičov, žiť svoj vlastný život, no na životnej úrovni svojich rodičov. A toto je dnes veľmi náročné, niekedy až priam nemožné, zvlášť bez pomoci rodičov.
Určite by mnoho ľudí privítalo túto možnosť ako to nazývajú trainee programov, ktoré by im umožnili získať skvelú a hlavne dobre platnú prácu na plný úväzok a hneď po ukončení školy. Veď to by odmietol asi len ten kto nechce pracovať. Je smutné, že je týchto možností tak málo, no na druhej strane je super, že aspoň niektoré možností tu sú.
Sú isté povolania, kde je nutné absolvovať prax k získaniu titulu, respektíve k stopercentnej práci. Ako napríklad lekári musia absolvovať atestácie, právnici koncipientúru, a takto by sa dalo pokračovať v množstve povolaniach. No prečo nezískať prax hneď popri škole, ktorá nám poskytne teoretické znalosti a hneď si ich vyskúšame aj v praxi? Pretože je to v hodné len na odborných školách? Len automechanik si musí vyskúšať ako vymeniť koleso na aute? Len kaderníčka, musí reálne niekoho ostrihať? Len kuchár musí variť v reštike? A čo ostatní študenti so všeobecným vzdelaním? Oni nemajú právo si vyskúšať teoretické znalosti v praxi? Možno nemajú, lebo je to tak obšírne, že ani by nemohli absolvovať všetky možnosti, tak radšej ani jednu.
Keď som začala chodiť do školy na základnú, brala som to ako možnosť naučiť sa čítať a písať, pretože tak ma na školu pripravovala mamka. No na strednej som sa učila, lebo som musela, nevedela som častokrát, čo "s toľkým" vzdelaním budem robiť. Mnoho vecí sa mi nepáčilo, nechcelo sa mi učiť derivácie, či integráli, ani príklady z genetiky, či vzorce sacharidov sa mi zdali dosť zbytočné. No na druhej strane ma bavilo učiť sa dynastiu Habsburgovcov, či iné životopisy historických osobností, ale nepohrdla som ani národnými parkami, či hlavnými mestami rôznych štátov. Dnes, s odstupom času to bolo všetko asi tak trochu zbytočné, hlavne do reálneho života. Mnoho týchto informácií bolo ako hovoril nás matematikár, keď pôjdete do tej hry Milionár, tak jedna z týchto podľa vás zbytočností, bude posledná otázka, tá za milión :) Možno, že mal pravdu, určite to patrí k akémusi všeobecnému prehľadu. Lenže z toho by vyplývalo, že tí, ktorí na strednej neabsolvovali napr. dejepis, majú zúžený tento rozhľad a možno že aj majú, neviem.
No, keď sa vrátim k môjmu úmyslu, bolo by fajn ak by firmy na Slovensku začali uvažovať nad možnosťami ako pomôcť mladým ľudom. Asi to ale v kompetenciách firiem nebude, keďže množstvo súkromných firiem sleduje hlavne a v prvom rade svoj zisk, ktorý musí byť stále vyšší a vyšší. Asi by mal na to pozerať úrad práce, aby nebolo toľko nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl. A nie riešiť to tak, že sa obmedzí ešte aj ten minimálny príspevok na absolventskú prax, ktorý je v hodnote nejakých 185 € mesačne, ale len po dobu maximálne 6 mesiacov.
A čo sa týka spomínaného článku, je zaujímavý. Vyberám z neho časť, ktorá ma zaujala a predstavila som si, že je to realita a dosť často sa opakujúca medzi mladými ľuďmi, ktorí akosi ešte nepociťujú 100% zodpovednosť za svoj život...
Marek je absolvent vysokej školy. Konečne sa mu podarilo získať vytúžený magisterský titul. Po piatich rokoch tvrdej driny si povedal, že potrebuje dovolenku. Trojmesačnú. Odišiel do Ameriky – cestovať. Budúcnosť ho bude trápiť až v septembri. Podobný postoj má väčšina absolventov vysokých škôl, ktorí nie sú zamestnaní na čiastočný alebo plný pracovný úväzok už počas školy. Keď však v septembri prídu na úrad práce, aby získali svoju vytúženú dobre platenú prácu, ostávajú prekvapení. Najlepšie ponuky juniorských pozícií, ktoré sú výborným odrazovým mostíkom kariéry, im vyfúkli už počas prázdnin. Patrí medzi ne aj ponuka trainee programov.
V prípade záujmu: Vychovať si zamestnancov je stále v móde
Keď sa zamyslím, práca je zmyslom života aj môjho ocka. Celý život robil v jednej firme, kde sa postupne vypracoval, no aj keď z tejto firmy odišiel venoval sa tej istej profesii. Generácia našich rodičov bola zvyknutá pracovať v jednej firme 30 rokov, respektíve až do dôchodku. Ocko počas strednej školy, bol učňom, ktorý sa pripravoval pre konkrétnu školu, učil sa a po skončení školy vedel, kde sa zamestná, pretože v danej firme mal aj isté pracovné miesto. A firma si ho formovala podľa vlastných predstáv a potrieb. V danej firme odpracoval cez 25 rokov, na nakoniec sa rozhodol odísť, pretože to už pre neho nemalo budúcnosť.
Keď sa pozriem na môjho brata, ten zase šiel za svojím snom. Od mala vedel, že chce byť lekárom, pretože takmer celé detstvo strávil v nemocnici. Hoci rastom a vývojom sa jeho "špecializácie" menili, vždy ostal pri medicíne, ktorej sa dnes už ako vyštudovaný lekár venuje. Na začiatku ho to stálo veľa síl a námahy, aby sa vypracoval.
Ja som nikdy nemala jasnú predstavu, čo by som chcela robiť, aká práca by ma bavila. Dnes už mám nejaké tie roky odpracované, a viem aké mám možnosti na vzdelávanie a osobnostný rozvoj. Čo mi veľmi chýba, je možnosť, ktorú mali moji rodičia a to, že už počas školy sa formovali a snažili, pre tú konkrétnu firmu. To znamená, že mali predstavu, čo budú robiť, aká to bude práca, a všetko čo s tým súvisí. V tej dobe sa mladý človek nemusel báť, z čoho bude žiť, keď dokončí strednú školu.
Na internete som našla zaujímavý článok, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Vraj je dnes v móde, že sa firmy vracajú k osvedčeným skúsenostiam, že si svojich zamestnancov tak povediac vychovajú. Je to zaujímavé, ale myslím, že je to hlavne veľmi potrebné. Momentálne je to "obmedzené" hlavne na vysokoškolákov. No verím, že postupne príde doba, a firmy začnú uvažovať aj nad stredoškolákmi. Veď titul z vysokej školy ešte nič neznamená. Bohužiaľ. Hoci by možno mal.
Mnoho mladých ľudí neviem aký smer by bol pre nich zaujímavý, ale hlavne aký smer ich v budúcnosti uživí. A keby tu bola taká možnosť, že sa môžu "pozrieť" ako to funguje v reálnej spoločnosti, možno si aj niečo vyskúšať, vedeli by čo to všetko obnáša. A hlavne, ak by mali isté miesto, mnohí by neriešili otázku, či ich tá konkrétne práca bude na 100% baviť, hlavne že ich uživí. Veď každý sa chce osamostatniť od rodičov, žiť svoj vlastný život, no na životnej úrovni svojich rodičov. A toto je dnes veľmi náročné, niekedy až priam nemožné, zvlášť bez pomoci rodičov.
Určite by mnoho ľudí privítalo túto možnosť ako to nazývajú trainee programov, ktoré by im umožnili získať skvelú a hlavne dobre platnú prácu na plný úväzok a hneď po ukončení školy. Veď to by odmietol asi len ten kto nechce pracovať. Je smutné, že je týchto možností tak málo, no na druhej strane je super, že aspoň niektoré možností tu sú.
Sú isté povolania, kde je nutné absolvovať prax k získaniu titulu, respektíve k stopercentnej práci. Ako napríklad lekári musia absolvovať atestácie, právnici koncipientúru, a takto by sa dalo pokračovať v množstve povolaniach. No prečo nezískať prax hneď popri škole, ktorá nám poskytne teoretické znalosti a hneď si ich vyskúšame aj v praxi? Pretože je to v hodné len na odborných školách? Len automechanik si musí vyskúšať ako vymeniť koleso na aute? Len kaderníčka, musí reálne niekoho ostrihať? Len kuchár musí variť v reštike? A čo ostatní študenti so všeobecným vzdelaním? Oni nemajú právo si vyskúšať teoretické znalosti v praxi? Možno nemajú, lebo je to tak obšírne, že ani by nemohli absolvovať všetky možnosti, tak radšej ani jednu.
Keď som začala chodiť do školy na základnú, brala som to ako možnosť naučiť sa čítať a písať, pretože tak ma na školu pripravovala mamka. No na strednej som sa učila, lebo som musela, nevedela som častokrát, čo "s toľkým" vzdelaním budem robiť. Mnoho vecí sa mi nepáčilo, nechcelo sa mi učiť derivácie, či integráli, ani príklady z genetiky, či vzorce sacharidov sa mi zdali dosť zbytočné. No na druhej strane ma bavilo učiť sa dynastiu Habsburgovcov, či iné životopisy historických osobností, ale nepohrdla som ani národnými parkami, či hlavnými mestami rôznych štátov. Dnes, s odstupom času to bolo všetko asi tak trochu zbytočné, hlavne do reálneho života. Mnoho týchto informácií bolo ako hovoril nás matematikár, keď pôjdete do tej hry Milionár, tak jedna z týchto podľa vás zbytočností, bude posledná otázka, tá za milión :) Možno, že mal pravdu, určite to patrí k akémusi všeobecnému prehľadu. Lenže z toho by vyplývalo, že tí, ktorí na strednej neabsolvovali napr. dejepis, majú zúžený tento rozhľad a možno že aj majú, neviem.
No, keď sa vrátim k môjmu úmyslu, bolo by fajn ak by firmy na Slovensku začali uvažovať nad možnosťami ako pomôcť mladým ľudom. Asi to ale v kompetenciách firiem nebude, keďže množstvo súkromných firiem sleduje hlavne a v prvom rade svoj zisk, ktorý musí byť stále vyšší a vyšší. Asi by mal na to pozerať úrad práce, aby nebolo toľko nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl. A nie riešiť to tak, že sa obmedzí ešte aj ten minimálny príspevok na absolventskú prax, ktorý je v hodnote nejakých 185 € mesačne, ale len po dobu maximálne 6 mesiacov.
A čo sa týka spomínaného článku, je zaujímavý. Vyberám z neho časť, ktorá ma zaujala a predstavila som si, že je to realita a dosť často sa opakujúca medzi mladými ľuďmi, ktorí akosi ešte nepociťujú 100% zodpovednosť za svoj život...
Marek je absolvent vysokej školy. Konečne sa mu podarilo získať vytúžený magisterský titul. Po piatich rokoch tvrdej driny si povedal, že potrebuje dovolenku. Trojmesačnú. Odišiel do Ameriky – cestovať. Budúcnosť ho bude trápiť až v septembri. Podobný postoj má väčšina absolventov vysokých škôl, ktorí nie sú zamestnaní na čiastočný alebo plný pracovný úväzok už počas školy. Keď však v septembri prídu na úrad práce, aby získali svoju vytúženú dobre platenú prácu, ostávajú prekvapení. Najlepšie ponuky juniorských pozícií, ktoré sú výborným odrazovým mostíkom kariéry, im vyfúkli už počas prázdnin. Patrí medzi ne aj ponuka trainee programov.
V prípade záujmu: Vychovať si zamestnancov je stále v móde
Komentáre