Končí sa nám leto a čoraz viac mladých ľudí pomýšľa nad serióznou prácou. Keď sme sa stretli s priateľmi rozbehla sa zaujímavá diskusia na pracovnú tému :) teda na tému, či pracovať u malého súkromníka alebo radšej ísť do obrovskej najlepšie medzinárodnej spoločnosti.
Keďže ja som stále pracovala iba u súkromníka s počtom zamestnancov do 5 :) nemám veľké skúsenosti, aby som mohla porovnávať, ale samozrejme názor mám. Vďaka doterajším pracovným skúsenostiam, hoci nie sú veľké, mám názor, že pre začínajúceho človeka v pracovnej oblasti je lepšie "naštartovať" svoju kariéru u súkromníka v malej firme či podniku. Áno určite mám svoj názor ovplyvnený svojimi skúsenosťami, ale vďaka práci u súkromníka s nízkym počtom zamestnancov, som sa veľa naučila. Bola to pre mňa škola praxe.
Keďže nás bolo v práci málo, museli sme si prácu efektívne rozdeliť, aby sme všetko zvládali a hlavne aby firma fungovala a prosperovala. To znamenalo, že sme si urobili tzv. kolotoč na základné administratívne práce. Medzi tieto práce patrila veľmi neobľúbená pošta, čiže chodenie na poštu, zápis pošty, vypisovanie obálok, doporučených lístkov, zakladanie atď. Ďalej sme si rozdelili úseky ako účtovníctvo a skladového hospodárstvo, fakturácie, daňové a ostatné veci. Keďže som musela promptne reagovať, aby "môj úsek" fungoval bezproblémovo, musela som sa snažiť a častokrát aj hľadať niektoré veci na internete a podobne, či je to správne.
Tento typ práce, kde v malej firme robia všetci všetko, resp. práca je efektívne a účelne rozdelená medzi menší počet zamestnancov, ma veľmi veľa naučil. Dnes som spokojná, že som vtedy pre mňa dosť hekticky systém v práci zažila. Pretože som sa naučila množstvo potrebných vecí a samozrejme naučila som sa pracovať pod stresom a hlavne ho zvládať. Čo je dosť dôležité v dnešnej hektickej dobe.
Čo sa týka práce v obrovskej nadnárodnej spoločnosti, nikdy som v takej nepracovala. Moja predstava je tá, že človek zamestnaný v takejto spoločnosti má úzko oklieštenú svoju pracovnú náplň, ktorá ho mnohokrát nepúšťa mimo svojich koľají a tým mu bráni v akejsi sebarealizácií. Má presný stereotyp v práci, ktorý musí dodržiavať, a na jeho prácu nadväzuje práca niekoho iného a na neho zase niekoho iného a až na vrchu celej "pyramídky" sedí big boss niekde v Tokiu :)
Mňa osobne tento typ práce neláka, človek je akoby niekde vo fabrike, s tým, že nevyrába nijaké súčiastky, ale pracuje "hlavou" a na základe jeho práce býva ohodnotený atď. Veď samotná banka tak funguje. Na začiatku sú milé tetušky pri priehradke, ktoré sa musia veľmi milo usmievať a čo najviac ľudom "predať", resp. ponúknuť produkty, ktoré im prikázal niekto z hora. Ale samozrejme všetky produkty ani oni nepoznajú, a tie ktoré poznajú sú najvýhodnejšie pre banku. Ďalej sú tam manažéri, ktorí majú väčší prehľad o možnostiach a je už iba na nich, čo ponúknu klientovi, ale taktiež aj oni majú istú kvótu, ktorú musia splniť. A ak to nevychádza, ku koncu mesiaca kontaktujú svojich stálych, dobrých a solventných klientov, aby im narýchlo ponúkli nejaký produkt a tým naplnili svoju kvótu. A keďže tento klient svojmu poradcovi plne dôveruje a chce mať od neho kľud, prikývne. A tým zase zarobí niekto vyššie.
Určite aj súkromník zarába na svojich zamestnancoch, veď jeho cieľom je zisk, tak prečo nie, ale má väčšiu šancu ľudí ohodnotiť, a keď nespĺňajú jeho požiadavky, nemusia to byť automaticky zlí zamestnanci, len sa možno na tú konkrétnu prácu nehodia. Ale podľa môjho názoru toto veľká firma nerieši. Tá rieši iba kvóty a plány či sa plnia tak ako sú stanovené na hlavnej schôdzi predstavenstva atď.
Možno, že sa mýlim, nechcem žiadnej spoločnosti krivdiť, ale nemyslím, že giganty sledujú záujmy svojich zamestnancov, hlavne ak sú niekde v zabudnutí na malinkom Slovensku.
No základným problémom na Slovensku asi nie je, v akej firme pracovať, lebo nemáme toľko možností, aby sme si vybrali dobrú pozíciu a správnu firmu. Ale mnoho ľudí, ani netuší, aká práca by ich bavila, napĺňala. Je ťažké zodpovedať si na otázku, čo by som chcela robiť? Samozrejme odmyslíme si, že nič a mať veľa peňazí a podobné trochu primitívne názory. Vybrať si správny smer v pracovnej oblasti, a ísť za svojím cieľom, najprv v štúdiu a potom aj po škole je dosť náročné. Sama viem aké to je, keď človek nevie nájsť správnu cestu, a na túto otázku si nevie odpovedať.
Ja som začala hľadať odpoveď na túto otázku z druhej strany. A to tak, že som vedela a teda stále viem, čo robiť nikdy nechcem, ktorá práca by ma ničila. A niektoré veci sa vykryštalizovali dá sa povedať časom a ja som celkom spokojná, hoci stále to môže byť lepšie, ale nikdy nič neľutujem, žiadne svoje rozhodnutie ani v pracovnom a dokonca ani v súkromnom živote.
V dnešnej hlavne rýchlej dobe internetu a mobilných komunikácií je dosť ťažké sa zorientovať a nechať to na náhodu, veď už stredoškolák musí uvažovať kam na výšku, ale odbor musí byť taký, aby mal o päť rokov po vyštudovaní aj uplatnenie. Na internete je zriadený portál, ktorý môže pomôcť pri rozhodovaní sa v pracovnej oblasti, a pri hľadaní informácií v oblasti pracovného trhu. Menší popis dávam do pozornosti... Informačný systém typových pozícií
Keďže ja som stále pracovala iba u súkromníka s počtom zamestnancov do 5 :) nemám veľké skúsenosti, aby som mohla porovnávať, ale samozrejme názor mám. Vďaka doterajším pracovným skúsenostiam, hoci nie sú veľké, mám názor, že pre začínajúceho človeka v pracovnej oblasti je lepšie "naštartovať" svoju kariéru u súkromníka v malej firme či podniku. Áno určite mám svoj názor ovplyvnený svojimi skúsenosťami, ale vďaka práci u súkromníka s nízkym počtom zamestnancov, som sa veľa naučila. Bola to pre mňa škola praxe.
Keďže nás bolo v práci málo, museli sme si prácu efektívne rozdeliť, aby sme všetko zvládali a hlavne aby firma fungovala a prosperovala. To znamenalo, že sme si urobili tzv. kolotoč na základné administratívne práce. Medzi tieto práce patrila veľmi neobľúbená pošta, čiže chodenie na poštu, zápis pošty, vypisovanie obálok, doporučených lístkov, zakladanie atď. Ďalej sme si rozdelili úseky ako účtovníctvo a skladového hospodárstvo, fakturácie, daňové a ostatné veci. Keďže som musela promptne reagovať, aby "môj úsek" fungoval bezproblémovo, musela som sa snažiť a častokrát aj hľadať niektoré veci na internete a podobne, či je to správne.
Tento typ práce, kde v malej firme robia všetci všetko, resp. práca je efektívne a účelne rozdelená medzi menší počet zamestnancov, ma veľmi veľa naučil. Dnes som spokojná, že som vtedy pre mňa dosť hekticky systém v práci zažila. Pretože som sa naučila množstvo potrebných vecí a samozrejme naučila som sa pracovať pod stresom a hlavne ho zvládať. Čo je dosť dôležité v dnešnej hektickej dobe.
Čo sa týka práce v obrovskej nadnárodnej spoločnosti, nikdy som v takej nepracovala. Moja predstava je tá, že človek zamestnaný v takejto spoločnosti má úzko oklieštenú svoju pracovnú náplň, ktorá ho mnohokrát nepúšťa mimo svojich koľají a tým mu bráni v akejsi sebarealizácií. Má presný stereotyp v práci, ktorý musí dodržiavať, a na jeho prácu nadväzuje práca niekoho iného a na neho zase niekoho iného a až na vrchu celej "pyramídky" sedí big boss niekde v Tokiu :)
Mňa osobne tento typ práce neláka, človek je akoby niekde vo fabrike, s tým, že nevyrába nijaké súčiastky, ale pracuje "hlavou" a na základe jeho práce býva ohodnotený atď. Veď samotná banka tak funguje. Na začiatku sú milé tetušky pri priehradke, ktoré sa musia veľmi milo usmievať a čo najviac ľudom "predať", resp. ponúknuť produkty, ktoré im prikázal niekto z hora. Ale samozrejme všetky produkty ani oni nepoznajú, a tie ktoré poznajú sú najvýhodnejšie pre banku. Ďalej sú tam manažéri, ktorí majú väčší prehľad o možnostiach a je už iba na nich, čo ponúknu klientovi, ale taktiež aj oni majú istú kvótu, ktorú musia splniť. A ak to nevychádza, ku koncu mesiaca kontaktujú svojich stálych, dobrých a solventných klientov, aby im narýchlo ponúkli nejaký produkt a tým naplnili svoju kvótu. A keďže tento klient svojmu poradcovi plne dôveruje a chce mať od neho kľud, prikývne. A tým zase zarobí niekto vyššie.
Určite aj súkromník zarába na svojich zamestnancoch, veď jeho cieľom je zisk, tak prečo nie, ale má väčšiu šancu ľudí ohodnotiť, a keď nespĺňajú jeho požiadavky, nemusia to byť automaticky zlí zamestnanci, len sa možno na tú konkrétnu prácu nehodia. Ale podľa môjho názoru toto veľká firma nerieši. Tá rieši iba kvóty a plány či sa plnia tak ako sú stanovené na hlavnej schôdzi predstavenstva atď.
Možno, že sa mýlim, nechcem žiadnej spoločnosti krivdiť, ale nemyslím, že giganty sledujú záujmy svojich zamestnancov, hlavne ak sú niekde v zabudnutí na malinkom Slovensku.
No základným problémom na Slovensku asi nie je, v akej firme pracovať, lebo nemáme toľko možností, aby sme si vybrali dobrú pozíciu a správnu firmu. Ale mnoho ľudí, ani netuší, aká práca by ich bavila, napĺňala. Je ťažké zodpovedať si na otázku, čo by som chcela robiť? Samozrejme odmyslíme si, že nič a mať veľa peňazí a podobné trochu primitívne názory. Vybrať si správny smer v pracovnej oblasti, a ísť za svojím cieľom, najprv v štúdiu a potom aj po škole je dosť náročné. Sama viem aké to je, keď človek nevie nájsť správnu cestu, a na túto otázku si nevie odpovedať.
Ja som začala hľadať odpoveď na túto otázku z druhej strany. A to tak, že som vedela a teda stále viem, čo robiť nikdy nechcem, ktorá práca by ma ničila. A niektoré veci sa vykryštalizovali dá sa povedať časom a ja som celkom spokojná, hoci stále to môže byť lepšie, ale nikdy nič neľutujem, žiadne svoje rozhodnutie ani v pracovnom a dokonca ani v súkromnom živote.
V dnešnej hlavne rýchlej dobe internetu a mobilných komunikácií je dosť ťažké sa zorientovať a nechať to na náhodu, veď už stredoškolák musí uvažovať kam na výšku, ale odbor musí byť taký, aby mal o päť rokov po vyštudovaní aj uplatnenie. Na internete je zriadený portál, ktorý môže pomôcť pri rozhodovaní sa v pracovnej oblasti, a pri hľadaní informácií v oblasti pracovného trhu. Menší popis dávam do pozornosti... Informačný systém typových pozícií
Komentáre