Až štvrtina Slovákov nevie pracovať s počítačom, čo znamená, že je digitálne negramotná. Zaujímavý názov článku. Ale keď sa tak zamyslíme, je to tak. Veď pri prijímacích pohovoroch na voľné pracovné miesto, patrí táto zručnosť častokrát k samozrejmým. Ale povedzme si úprimne. Je naozaj toľko negramotných ľudí? A prečo? Kde je chyba? Sú v tejto kategórií, iba tí vekovo starší? Určite áno, ale čo ak tu "má svoje miesto" aj časť mladších ročníkov? Kde je problém? Asi u rodičov. Pretože nie všetci rodičia majú rovnakú možnosť, aby zabezpečili rovnaké šance pre svoje deti.
Vždy som si myslela, že to čo máme doma, je samozrejmé v každej rodine. Bola som naučená, že nikdy nesmiem vziať žiadnu kamošku k nám domov, kým nie je doma mamka, a zase nesiem ísť ani ja k nej kým nie sú doma jej rodičia. Nechápala som prečo, ale rešpektovala som toto pravidlo, ktoré mi určili rodičia. Dnes s odstupom času vidím, že nie je všetko také, ako bolo u nás doma.
Nie v každej rodine je samozrejmé, že otec sa ide pretrhnúť, aby jeho deti a manželka mali všetko po čom túžia. Že každý má najnovší počítač, mp3, notebook a iné pre mňa samozrejmosti. Preto, si viem predstaviť, že nie každý má rovnaké možnosti na prípravu do školy, neskôr aj do zamestnania. Niekedy sa čudujem, že mladí ľudia nevedia cudzí jazyk, nie sú dostatočne informovaní v dnešnej mediálnej dobe. Nevedia obhájiť svoj názor, alebo prinajhoršom názor ani nemajú.
Je to smutné, že v roku 2011 existuje množstvo ľudí, ktorí sú digitálne negramotní, ako uvádza titulok novín, ale nie sú to len dôchodcovia, ktorým už na digitalizácií nezáleží, iba ak na tej televíznej, aby mohli sledovať telenovely :) Ale čo s tými mladými, ktorí záujem majú, chcú sa vzdelávať, ale možnosti a hlavne financie im chýbajú?!
Keď sledujem našu politickú scénu a naťahovanie sa politikov, kde pôjdu peniaze, koľko peňazí na ktorý rezort atď. Prečo sa tak málo peňazí dáva na školstvo a vzdelávanie? Prečo sú otvorené aj výzvy na čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov, len na našich sociálne odkázaných obyvateľov jednej z menšín? Nerozumiem prečo by aj mladí, ktorí sú slovenskej národnosti, ale nemajú dostatok financií, nemohli dostať šancu a možnosť mať rovnakú podmienky? Viem, príde klasická odpoveď nie sú peniaze...
Je dostatok možností, ako sa môže mladý človek realizovať, ale pokiaľ nemá dobré zázemie a pomoc od rodičov, je to oveľa oveľa ťažšie. Našťastie patrím medzi tých šťastnejších, ktorí majú aj vynikajúce zázemie aj neustálu podporu zo strany rodičov. Ale poznám aj tých "z druhej strany", ktorí bohužiaľ také šťastie nemajú. Preto, môžem v konečnom dôsledku so štatistikou istého denníka súhlasiť, že jedna štvrtina našej krajiny je digitálne negramotná. No na druhej strane, by sme mali tento počet skúsiť znížiť, hlavne financiami na to určenými. Otvoriť možnosti aj pre ostatných, ktorí majú vážny záujem sa vzdelávať.
Veď keď začneme otázku každý od seba, vieme veľmi rýchlo zistiť našu digitálnu gramotnosť. Povieme si veď viem písať na počítači a všetkými desiatimi prstami! Wau:) a viem používať aj google! A veď ani excel mi nerobí až taký problém, nejaké tie tabuľky na štatistiky si budem vedieť spraviť. A outlook,čiže prijať a odoslať poštu? To vie dnes predsa každý. Ale čo tak napísať nejaký zdrojový kód, aby sa v texte z neho stal odkaz? Používať tagy, úvodzovky a iné potvorky :) tak to si mnoho ľudí povie, fúha tak toto nie, veď nie som žiaden programátor, a toto ja nikdy robiť nebudem. Nikdy! Veď ani neviem čo to znamená, ako sa to robí, prečo by som to mal robiť? A v tomto teste by sme mohli pokračovať, až kým by sa okruh digitálne gramotných ľudí nezúžil na cca 50 ľudí a to by boli digitálne gramotní ľudia na 100% :)
Dá sa táto digitálna gramotnosť u ľudí odmerať? A akým spôsobom, podľa akých veličín spravíme rebríček top ľudí?
Vždy som si myslela, že to čo máme doma, je samozrejmé v každej rodine. Bola som naučená, že nikdy nesmiem vziať žiadnu kamošku k nám domov, kým nie je doma mamka, a zase nesiem ísť ani ja k nej kým nie sú doma jej rodičia. Nechápala som prečo, ale rešpektovala som toto pravidlo, ktoré mi určili rodičia. Dnes s odstupom času vidím, že nie je všetko také, ako bolo u nás doma.
Nie v každej rodine je samozrejmé, že otec sa ide pretrhnúť, aby jeho deti a manželka mali všetko po čom túžia. Že každý má najnovší počítač, mp3, notebook a iné pre mňa samozrejmosti. Preto, si viem predstaviť, že nie každý má rovnaké možnosti na prípravu do školy, neskôr aj do zamestnania. Niekedy sa čudujem, že mladí ľudia nevedia cudzí jazyk, nie sú dostatočne informovaní v dnešnej mediálnej dobe. Nevedia obhájiť svoj názor, alebo prinajhoršom názor ani nemajú.
Je to smutné, že v roku 2011 existuje množstvo ľudí, ktorí sú digitálne negramotní, ako uvádza titulok novín, ale nie sú to len dôchodcovia, ktorým už na digitalizácií nezáleží, iba ak na tej televíznej, aby mohli sledovať telenovely :) Ale čo s tými mladými, ktorí záujem majú, chcú sa vzdelávať, ale možnosti a hlavne financie im chýbajú?!
Keď sledujem našu politickú scénu a naťahovanie sa politikov, kde pôjdu peniaze, koľko peňazí na ktorý rezort atď. Prečo sa tak málo peňazí dáva na školstvo a vzdelávanie? Prečo sú otvorené aj výzvy na čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov, len na našich sociálne odkázaných obyvateľov jednej z menšín? Nerozumiem prečo by aj mladí, ktorí sú slovenskej národnosti, ale nemajú dostatok financií, nemohli dostať šancu a možnosť mať rovnakú podmienky? Viem, príde klasická odpoveď nie sú peniaze...
Je dostatok možností, ako sa môže mladý človek realizovať, ale pokiaľ nemá dobré zázemie a pomoc od rodičov, je to oveľa oveľa ťažšie. Našťastie patrím medzi tých šťastnejších, ktorí majú aj vynikajúce zázemie aj neustálu podporu zo strany rodičov. Ale poznám aj tých "z druhej strany", ktorí bohužiaľ také šťastie nemajú. Preto, môžem v konečnom dôsledku so štatistikou istého denníka súhlasiť, že jedna štvrtina našej krajiny je digitálne negramotná. No na druhej strane, by sme mali tento počet skúsiť znížiť, hlavne financiami na to určenými. Otvoriť možnosti aj pre ostatných, ktorí majú vážny záujem sa vzdelávať.
Veď keď začneme otázku každý od seba, vieme veľmi rýchlo zistiť našu digitálnu gramotnosť. Povieme si veď viem písať na počítači a všetkými desiatimi prstami! Wau:) a viem používať aj google! A veď ani excel mi nerobí až taký problém, nejaké tie tabuľky na štatistiky si budem vedieť spraviť. A outlook,čiže prijať a odoslať poštu? To vie dnes predsa každý. Ale čo tak napísať nejaký zdrojový kód, aby sa v texte z neho stal odkaz? Používať tagy, úvodzovky a iné potvorky :) tak to si mnoho ľudí povie, fúha tak toto nie, veď nie som žiaden programátor, a toto ja nikdy robiť nebudem. Nikdy! Veď ani neviem čo to znamená, ako sa to robí, prečo by som to mal robiť? A v tomto teste by sme mohli pokračovať, až kým by sa okruh digitálne gramotných ľudí nezúžil na cca 50 ľudí a to by boli digitálne gramotní ľudia na 100% :)
Dá sa táto digitálna gramotnosť u ľudí odmerať? A akým spôsobom, podľa akých veličín spravíme rebríček top ľudí?
Komentáre